saval

Pred pár dňami sa mi stalo niečo neobvyklé... V bare, kam zvyknem občas chodievať ,keď mám čas, som si všimol novú čašníčku, no, všimol som si ju kvôli jej určitým prednostiam na ktoré mám tak trocha slabosť. A obvykle sa mi niečo také nestáva.

čo je zaujímavé na tom je to, že mne sa obvykle nestávajú veci, ktoré sa obvykle stávajú iným ľuďom napr. všimnutie si nejakej ženy, čo považujem za vcelku obvyklý jav u ostatných ľudí, ale na druhej strane sa mi obvykle stávajú veci, ktoré
sa iným ľuďom obvykle nestávajú napr. obed s Japonkou na Oravskom hrade, strata topánok na letnom festivale, príchod
na pracovný pohovor týždeň skôr a dalo by sa ďalej pokračovať, ale o vtipných príhodách z môjho života niekedy nabudúce :-)

No vrátim sa k tomu že som si ju všimol už niečo vyše mesiaca dozadu a vážne sa mi páči, nechcem povedať že som sa zaľúbil, lebo nemôžem to považovať za zaľúbenie sa, keď o nej neviem vôbec nič a zaľúbiť sa len na základe toho, ako niekto vyzerá považujem za hlúpe, myslím že oveľa viac záleží na tom aký je človek vnútri. Aj keď musím uznať, že to má určite veľkú súvislosť, z toho ako niekto vyzerá sa dá usúdiť že aký je. V tomto som sa zmýlil iba raz, keď som si o jednej kamoške myslel že je strašná mrcha, a potom som na moje prekvapenie zistil že ona je vlastne výborný človek.
No vrátim sa opäť k téme a skúsim pri nej trocha dlhšie zostať bez väčšieho odbočovania. Ako som už spomenul, tá čašníčka, nazvime ju Stanka, sa mi páči no to u mňa neznamená že by som niečo urobil (teda aspoň nie v triezvom stave) A tak ako som vyše mesiaca chodieval do toho baru s kamarátmi a tak som vždy jedným očkom na ňu pokukoval lebo to proste nejde sa na ňu nepozerať. Je proste ... "zlatá" no neviem akým iným slovom to popísať, nieje to taký tip, čo vyzerá ako modelka, nieje to typ, za ktorou sa každý chlap obzrie, ale je taká že keď sa na ňu pozerám tak mám pocit že to je presne to, čo by som chcel vidieť ráno keď sa prebudím. Potom ju pohladiť po vlasoch dať jej pusu na noštek a zaželať dobré ráno, potom sa ešte pritúliť a priať si aby ten okamih trval večne... :-)
A tak sa jedného večera stalo, že došiel kamoš a zavolal ma že dáme jedno pivo, ale keďže nedošiel autom tak som vedel ako to skončí. Toho kamoša mám rád, lebo je to jeden z ľudí ktorým som pomohol, a on je taký že si toho veľmi váži, a on mi pomohol ešte viac a ani o tom nevie... a to tým že sa ku mne správa ako kamarát a berie ma aký som.
No ako sme tam tak sedeli tak padlo prvé pivo, a potom zákerná otázka... že či ešte jedno tak samozrejme áno a potom to ešte pokračovalo aj nejakými poldeckami a tak.. No po chvíli som sa odhodlal a šiel za Stankou mal s ňou nezáväznú konverzáciu, ktorej obsah si nepamätám a potom sme šli spať.
Na druhý deň som šiel cez ten bar, a ona keď ma zbadala vo dverách tak hneď sa mi pozdravila a že nech prídem... a dala mi zákernú otázku... že ako sa volá, že je zvedavá či si to pamätám keďže sa mi deň pred tým 3 krát predstavovala :-D, no ja som nemal ani najmenšieho poňatia tak som si tipol nejaké meno, ale neskôr sa ukázalo že nesprávne.. potom som sa dozvedel aj to správne meno, troška sa hnevala ale už si ju budem pamätať :-) .
Potom som si všimol niečo zvláštne, ako som raz tak šiel raz cez bar a prehodil s ňou pár slov, keď som odchádzal som si všimol že sa usmievam a vôbec som sa do toho nenútil a ani som si to neuvedomoval. Zistil som, že tých pár slov, ktoré som s ňou prehodil mi stačilo na to, aby som sa cítil dobre. A vtedy som si uvedomil že by bolo dobré s ňou prehodiť aj viac slov, a že mám chuť ju znova vidieť a to nielen preto že čapuje pivo, ale viacej pre tých pár slov..
Rozhodol som sa, že to aspoň skúsim. Možno ju niekam pozvem, alebo len tak pokecám s ňou pri bare, ale aspoň niečo skúsim, asi už nie tento rok, ale až budúci, ale nevzdám to. Veľké šance si síce nedávam a myslím že to najskôr skončí tým že nikam nepôjde a že ja zo seba urobím blbca, ale ja som už zvyknutý. A vždy je tam nejaké to možno, ktoré je stále viac ako nič. A možno to dopadne inak ako si myslím a možno sa tým všetko zmení a možno to skončí tak, že budem šťastný a možno aj ona, a možno je to "možno" iba v mojej hlave a ona by o žiadnom "možne" čo sa týka mňa ani neuvažovala. Ale nikdy to nezistím, kým sa o niečo nepokúsim. A ak ma aj odmietne, tak budem aspoň spokojne spávať stým že som sa nevzdal že tam žiadne "možno" nebolo, ale nateraz tam to "možno" je, a je fajn pocit mať nejaké svetielko na konci tunela...
Takže stačí len pár slov, na to aby som bol šťastný aspoň chvíľu... a je to fajn pocit :-)