saval

Dnes mám narodeniny. Skutočne ma zaráža fakt, Že koľko ľudí si na mňa tento deň vie spomenúť. A veľa z nich je takých, že si na mňa nespomenú aký je rok dlhý. Ale keď mám narodeniny, tak mi prajú všetko najlepšie, tvária sa že im na mne záleží a tak podobne. Ale prečo ? prečo sa každý pretvaruje ? keby niekomu na mne záležalo, tak si viac ako raz za rok spomenie na to že existujem. Robia to preto že sa to patrí ? Patrí táto pretvárka k celej našej spoločnosti ? nadobúda silný pocit že áno.
Aké je to prázdne prianie... "všetko najlepšie" (aj tak je mi úplne ukradnuté že ako sa máš tie dva slová raz ročne keď ti napíšem ma nezabijú) Nemám rád pretvárku a nemám rád ani keď sa niekto tvári že mu na mne záleží, že si na mňa spomenul a tak podobne, keď dobre viem že to tak nieje. Dobre viem že mi tí ľudia popriali všetko najlepšie len preto, lebo im to pripomenulo icq, prípadne facebook tak niečo napísali aby sa nepovedalo.
To prianie mi príde rovnako prázdne ako keď sa ma niekto opýta že ako sa mám... nepýta sa to preto, že by ho to zaujímalo, je mu to úplne jedno a jediná odpoveď ktorú očakáva je "dobre" prípadne "ide to..." Nikoho v skutočnosti odpoveď na túto otázku nezaujíma, pýta sa to len pre to, aby sa nepovedalo.

Ale na druhej strane, to poteší keď si na mňa niekto spomenie aj keď viem že väčšina to napísala len tak, aby sa nepovedalo. Ale verím že poniektoré z tých prianí sú myslené aj úprimne. (možno je tých úprimných oveľa menej ako si myslím, ale ja mám ešte stále o ľuďoch ilúzie a možno ich ani nechcem vidieť takými aký v skutočnosti sú... )
Aj keď si musím priznať že občas sa správam rovnako, no v poslednej dobe sa snažím priať úprimne, a ak to nemyslím úprimne tak vôbec.