saval

Minule som sa tak zamýšľal nad svojím životom a zistil som že je do istej miery neobyčajný, teda aspoň ja si to myslím.
Viem že to je asi život všetkých ľudí, každý obyčajný život je istým spôsobom neobyčajný. A myslím si že každého z nás robí naš životný príbeh, a veci ktoré sme prežili tými, kým sme. Tiež si myslím že každý z týchto príbehov si stojí za to vypočuť, preto si aj rád čítam blogy, lebo väčšina z nich tento príbeh rozpráva.

Čo sa tíka mňa, myslím že môj život je neobyčajný tým, že mám neskutočné šťastie. Asi mám viacej šťastia ako bežný človek, (alebo viacej šťastia ako rozumu :-) ). Keď sa to tak vezme, mal som vždy šťastie v dôležitých veciach, škola, práca, a tak. A už menej šťastia vo veciach bežných, napríklad ženy. Ale nemôžem povedať ani že by som mal smolu, lebo by to mohlo byť aj oveľa horšie. Vlastne nieje taká, ktorú by som nenávidel, alebo o ktorej by som bol presvedčený že mi ublížila. Skôr som presvedčený o tom, že každá z nich je dobrým človekom, aj keď to s ani jednou nevyšlo, nič to na mojom presvedčení nemení.  Ale vrátim sa k téme...
Šťastie ma sprevádzalo už odkedy si pamätám... napríklad na základnej škole ma nikdy nevyvolala k tabuli učiteľka keď som nebol naučený. Takisto na gymnáziu, vždy deň pred tým ako ma vyvolala náhodou k tabuli učitelka, mal som divný pocit keď som vkladal zošit do tašky, tak som sa do neho aj pozrel trocha a potom ma aj vyvolala. Neviem nejako logicky vysvetliť tieto veci ale proste viem že to tak bolo, bol to taký pocit.
Potom som mal asi najväčšie štastie na maturite :-) vytiahol som si tie najľahšie otázky a aj napriek tomu že som bol solídny 3jkár zmaturoval som na samé jednotky a jednu trojku :-) Učitelia tomu nechceli veriť, ale stalo sa.
Potom som mal šťastie pri výbere vysokej školy, viacmenej šťastnou náhodou som si vybral tú školu na ktorej som teraz a som rád že sa tak stalo. Bola to najlepšia voľba aj keď som to zo začiatku netušil. Lebo táto škola ma skutočne baví a učím sa to, čo budem v živote potrebovať a mám pocit že je je to ono. Najlepšie na tejto škole sú ľudia, nieje to možno najprestížnejšia univerzita v našej malej krajine (posiatej univerzitami :-) ) ale čo sa tíka ľudí, tak tuto sú skutočne vinikajúci. Počínajúc dekanom fakulty až po domovníčku na bloku sa všetci správajú ústretovo (až na niektoré vínimky ) a to si myslím že je to najlepšie čo ma mohlo stretnúť.
A čo sa tíka skúšok? ja niekedy až neverím tomu, ako môže mať jeden človek toľko štastia ako mám ja. V prvom ročníku som sa ešte poctivo učil, ale potom som zistil že mi to nejako ide samo. Tak som sa začal učiť menej. A šlo to ľahko, celé doterajšie 4 roky. Náhodou, som vždy z najťahších predmetov vychytal najľahšie termíny, náhodou sa mi podarilo ukecať aj najneukecaťeľňejších profesorov na našej škole. Náhodou vedľa vždy sedel spolužiak, od ktorého som to mohol opísať. A to mi neuveríte často sa mi stalo že večer pred skúškou som si prechádzal presne tie príklady ktoré sa objavili na skúške.
Takisto ako na skúškach som mal štastie čo sa tíka práce, nerobil som prácu ktorá by pre mňa nebola prínosom, alebo ktorá by ma nebavila, vždy som natrafil na takú prácu ktorá bola dobre platená, zaujímavá a bavila ma. Napríklad ako som sa dostal k práci ktorú robím teraz, podieľam sa na návrhu a tvorbe informačného systému pre firmu, s ktorou prichádza do styku každý obyvateľ tejto kajiny. A dostal som sa k tomu pre to že by som bol najlepší? nie. dostal som sa k tomu lebo som mal šťastie, lebo ako bakalársky projekt som si zvolil projekt ktorý viedol človek, ktorý sa rozhodol že mi dá šancu. A teraz mám najlepšiu prácu akú som kedy mal, a najlepšieho nadriadeného akého by som si mohol želať. A to všetko vďaka náhode, vďaka štastiu. 
Keby sa mi to stalo raz, alebo dvakrát tak by som tomu nevenoval pozornosť, ale deje sa mi to celý život. Neviem čím to je, mám pocit že ma "ten hore" má asi rád, som mu za to vďačný ja ho mám rád tiež .
Proste inak si to vysvetliť neviem. Som veľmi zvedavý čo mi prinesie život ďalej aké zvláštne náhody a zhody okolností. Som istým spôsobom šťastný človek, pretože sa mi všetko darí, čo sa tíka profesionálnej roviny, v tej súkromnej to je horšie, ale čo už nemôžem chcieť aby som mal šťastie vo všetkom. No z môjho pohľadu sa to zlepšuje už si uvedomujem kde robím chyby, a snažím sa to zmeniť.
A aj vďaka tomuto všetkému verím, že má zmysel byť dobrým človekom. Má zmysel vidieť v ľuďoch tú lepšiu časť, pretože každý ju má. Môžem povedať, že nepoznám nikoho, o kom by som si myslel že je zlým človekom. V každom človeku ktorého poznám je niečo dobré, niečo kvôli čomu si toho človeka vážim. Nevravím že všetci, ktorých poznám sú dokonalý, každý má nejaké chyby, ale keď dokážeme vidieť cez ne, vidíme pod nimi to dobré čo sa v ľuďoch skrýva.