saval

Tento víkend som prišiel domov, nieje na tom nič neobviklé, ale už dlhšiu dobu zažívam ten istý pocit... Pocit že sem nepatrím. Tento pocit je každým razom keď prídem domov silnejší, neviem síce kam patrím, ale viem že sem nie. V dedine kde som vyrástol je všetko po starom, skoro nič sa tu za tie roky nezmenilo, len ja som akýsi iný. Niekedy sa za to hanbím, ale mám pocit  že mám na viac ako na toto. mám pocit že som z tohto už vyrástol. Kedysi som tu mal najlepších priateľov, vedel som sa s nimi porozprávať o čomkoľvek, ale teraz je to už proste iné, už akosi nenachádzam spoločné témy. Odkedy som odišiel na vysokú tak sa naše cesty a záujmy začali rozchádzať a rozchádzajú sa čím ďalej tým viacej. Dnes si už nemyslím že s týmito ľuďmi mám niečo spoločné. Ako sa rozišli naše cesty, rozišli sa aj naše ciele a sny teda asi v tom zmysle, že moje sny mi pretrvali dodnes a že moje ciele sa snažím naplniť. Nevravím že oni nie, no nemám ten pocit žeby nejaké sny ešte mali. Nechcem nikoho súdiť, len viem že by som nedokázal žiť životom akým žijú oni.
Jeden z mojich priateľov teraz pracuje na stavbe chodieva domov tak raz za dva až tri týždne a približne to, čo zarobí stihne aj prepiť... dal sa tak trocha na alkohol. Ďalší z mojich priateľov, síce skoro vôbec nepije, má stabilné miesto v miestnej firme kde má nenáročnú manuálnu prácu bez väčšej zodpovednosti ale aj bez akejkoľvek možnosti kariérneho rastu. No a posledný z mojich bývalích najlepších priateľov pracuje v miestnej firme na výrobu domácich spotrebičov. Na prácu kašle a viacmenej tam nič nerobí, S ním som zvikol fajčievať trávu keď sme boli ešte na strednej, no ja som s tým prestal keď som šiel na vysokú on pokračoval. Pokiaľ viem fajčieva asi denne len už sa z toho nevie zhúliť, lebo si na to natoľko zvikol, už to asi fajčí len pre chuť. On mi bol asi najbližším z týchto ľudí.
Nechcem teraz ich životy odsudzovať, nechcem ani vravieť že môj život je lepší. Viem len to, že keby som žil ako oni, tak by ma to zabilo. Ja potrebujem cieľ v mojom živote, potrebujem sny, a potrebujem výzvy. Niesom ten, čo sa vzdáva, no niesom ani ten, čo sedí a čaká na zázrak. Možno som šiel na vysokú práve pre to, že vďaka tomu môžem stále snívať. Snívať o tom, že sa mi podarí to po čom túžim. Síce ešte neviem presne čo to je ale na začiatok sa snažím prežiť každý deň tak, aby som sa nikdy pri pohľade nazad nemusel hanbiť za to, ako som ho prežil a aby som nikdy nemusel ľutovať žiadne z mojich rozhodnutí.
Keď sa nad tým zamyslím, asi ma okolie vníma ako čudáka asi som iný. Som iný ako oni, lebo to tak bolo asi vždy len som si to neuvedomoval. Vlastne už od mala som mal vždy iné ciele ako moji rovesníci. Keď ostatný chceli byť smetiarmi, kozmonautmi, vojakmi, či učiteľmi. Ja som chcel byť prezident :-). Už od mala som túžil po tom, aby som niečo v živote dosiahol. No a za touto túžbou idem dodnes. Dnes už síce nechcem byť prezident, ale chcem dokázať niečo veľké. Nechcem byť len ďalším z davu, chcem byť niekým kto z toho davu vyčnieva.
Jedným z dôvodov prečo som šiel na vysokú bolo to, že vďaka tomu môžem stále mať svoje sny, a stále si myslieť že pracujem na ich splnení. Bojím sa toho čo sa stane po dokončení školy, keď  začnem žiť životom ako každý iný. Budem robiť všetko pre to, aby môj život bol iný aj naďalej.
Nakoniec je tu ešte jedna možnosť, možno sa mi nič z mojich snov nepodarí... možno som iný iba v tom zmysle že som blázon a ostatný sú normálny. No to sa ukáže až časom...