saval

Až sa mi to nechce veriť ale za ten týždeň co som si dal pokoj od práce som si neskutočne oddýchol. Toto bude asi môj prvý článok, ktorý nebude celkom pesimisticky ladený, no veď uvidíme ako sa vivinie.
   Vážne som si oddýchol, sestričke sa pred pár dňami narodila dcérka, s kamarátmi sme pochodili po výletoch a cítil som sa ozaj fajn. Tak ako málokedy, ani ma neprepadali stavy, že by mi bolo smutno alebo tak podobne.
Čo mi napadlo keď som videl neterku bolo, že je to krásne, a je to zázrak, proste z lásky dvoch ľudí sa zrodí nový človek. Teda aspoň v mojom svete to tak je. Rozhodol som sa ignorovať svet kde sú ľudia schopný ublížiť bábätku, alebo dieťa nechcú, prípadne sa dieťa nenarodí z čistej lásky, ale z niečoho iného... Ale túto vetvu myšlienok nechám nateraz tak.
  Napíšem niečo ešte o malej, je proste úžasná, videl som ju hneď na druhý deň po tom ,čo sa narodila. Bola strašne zlatá, a vždy keď zájdeme za sestrou do nemocnice tak pri pohľade na malú sa nemôžem inak ako len usmievať :-) napĺňa ma taký zvláštny pocit. Jednak z malej, lebo je zlatučká, a aj keď sa pozerám na moju sestru, tak vidieť že už je troška iná.
  Mám o ňu trochu strach, lebo jej budúceho manžela nepoznáme, pretože spolu žijú v zahraničí, ale dúfam že si vybrala niekoho, komu môže veriť, kto ju nesklame. Verím že budú spolu šťastný, len mi je troška ľúto že za pár mesiacov sestra odíde späť, a ja nebudem môcť vídať malú, a ani ju.
  Troška sa za to hanbím, ale k sestrinej dcérke mám asi silnejší vzťah ako k bratovmu synovi, Možno preto, že v poslednej dobe vídam neterku častejšie ako synovca, alebo to bude celkovo kôli môjmu vzťahu k bratovi. Je mi troška ľúto že to sestra musí zvládať sama, jej priateĺ na slovensko nepricestoval. Nezávidím jej situáciu v ktorej sa ocitla, a neviem si ani predstaviť ako sa musí cítiť jej priateľ. Ja by som asi nedopustil aby bola priatelka sama pri pôrode a po ňom, ale na druhej strane chápem jeho dôvody pre ktoré nemohol prísť, a aj keď ho nepoznám, dúfam že úprimne ľúbi moju sestru.
  Vrátim sa ešte k mojej dovolenke...
Úprimne povedané neČakal som že to bude tak ako bolo, bolo dosť neplánované že som zostal týždeň doma, ale som tomu rád. Po dlhom čase som bol opäť s kamarátmi od nás s dediny, škoda že sa s nimi už nestretávam tak často. Bolo fajn že sme boli na pár výletoch a bolo to skoro ako za starých čias, aj keď trocha iné. Asi najlepšie bolo keď sme šli spolu na festival, trocha sme popili, a zabavili sa. Lenže som zistil hroznú vec, bol som v stane s kamoškou, ktorú poznám už celý život, a ráno keď som sa zobudil a videl ju spať, tak som sa pristihol pri myšlienke že sa mi páči. Hrozné na tom je, že ju poznám celý život a nikdy som nad ňou takto neuvažoval. Myslím že by bolo lepšie keby som nad ňou vôbec takto neuvažoval, pretože ju nechcem stratiť. Keďže ju poznám viem že by nám to nevydržalo a pravdepodobne by sme sa rozišli v zlom, a ja by som prišiel o jednu z najlepších kamarátok aké mám, a to nechcem.
  No ale dnes už je po dovolenke a ja idem zasa do práce, nejdem tam s nechuťou, ale celkom sa teším. Teraz ma preradili na nový projekt tak som aj zvedavý že čo to bude.
   Tak sa lúčim... Prajem všetkým pekný deň :-)