Asi by som mal zo sebou niečo robiť...
V poslednej dobe, je to so mnou dosť biedne. Mal by som si asi niekoho nájsť (ale to je to, o čo sa snažím posledných niekoľko rokov a bez väčšieho úspechu). Už posledných pár dní sa v práci nemôžem ubrániť erotickým fantáziám o jednej kolegyni. Minule sedela oproti mne v práci celý deň a ja som mal oči viac zatvorené ako otvorené. Ona nemala najmenšieho tušenia na čo myslím. Ani neviem prečo som začal mávať tieto fantázie práve o nej, nie je nejako veľmi výnimočná ani sa veľmi nepoznáme. Len párkrát sme sa spolu rozprávali a nič viac. Pravdepodobne je to preto, lebo som mal z toho pocit, že by som u nej možno mal šancu, ale neviem či sa budem o niečo vôbec pokúšať.
Je síce pravdou, že posledných pár dní som v práci myslel len na to, aké by to bolo skvelé bozkávať sa s ňou a pomilovať sa na WC v práci, ale to asi navždy zostane len v mojej hlave. Už som sa v práci jednu kolegyňu snažil zbaliť, boli sme si raz sadnúť do baru, vtedy som mal pocit, že to bolo fajn. Ale potom sa ona začala správať nejako čudne a mne došlo že to až také fajn nebolo aspoň nie pre ňu. Neviem čo som pokazil a asi sa to ani nikdy nedozviem. Potom som ju ešte párkrát niekam pozval, ale vždy si našla nejakú výhovorku prečo nemôže ísť. Takže som sa rozhodol na to rezignovať ešte pred tým ako zo seba spravím debila. Myslím že v prípade tejto ďalšej kolegyne by to dopadlo rovnako neviem či má zmysel sa vôbec o niečo pokúšať. Možno ma to s tými predstavami prejde... Ale faktom je že v prípade tej prvej kolegyne som s ňou nemával žiadne predstavy, aj keď som sa snažil predstaviť si ma ako ju bozkávam tak sa mi to nedarilo. A teraz? Stačilo že som na chvíľku zavrel oči a vášnivo sme sa bozkávali, cítil som jej jazyk v mojich ústach jej ruku, vôňu, vlasy. Bolo to také živé že sa mi nechcelo otvárať oči a vracať sa k práci. Škoda že jej to pravdepodobne asi nikdy nepoviem, ale čo už.
Možno niekomu príde nechutné čo tu píšem, ale ja na tom nevidím nič zlého. Sú to len sny, každý máme na ne právo. Svoj život bez snov si ani neviem predstaviť. Možno je to hlúpe, ale asi žijem viac vo svete ktorý si sám vytváram v mojej hlave, ako v tom skutočnom. Ale paradoxne ani v tom vymyslenom nie som šťastný lebo si uvedomujem, že nie je skutočný a nikdy nebude. Chcel by som byť blázon, ktorý by si to neuvedomoval, aspoň by som bol šťastný. Aj keď priznávam, že poslednú dobu som na dobrej ceste sa tým bláznom stať. Veď uvidím ako to dopadne. A Vy čo to čítate možno tiež.
Svl.
Komentáre
pekný večer Saval
P.S. myslím si , že je lepšie stať sa bláznom (aspoň pre seba) ako byť druhými považovamý za blázna .
Ani ja na tom nevidím nič zlého.
Ešte takto, keby sa každá žena, ktorá sa zapáči niektorému mužovi, keby sa mu hneď vrhla k nohám, tak na svete by bol hotový grupensex a manželstva by sa uzatvárali iba v malom počte. (Lebo tak ako majú muži svoj vkus, takisto ho majú aj ženy a nie vždy to musí dopadnúť, tak ako si my predstavujeme. Bežne to vidieť na uliciach, keď stretneš manželský pár a potom si hovoríš panebože kde mala ona, alebo on oči, že si zobral/a takú príšeru.
... :-)))...
Myslis?!
s pozdravom, taky isty zufalec :)
Ďakujem za vaše komentáre :-)