saval

Neviem, či ste tento film videli. Nieje to žiaden kasový trhák, a pravdupovediac som ja sám ani nepostrehol dobu keď sa premietal v kinách (2001). Ale tento film, ma skutočne chytil za srdce pretože po pozretí si tohto filmu som mal pocit že svet je krásnym miestom a že sa oplatí konať dobro. Osobne neverím že existuje niekto koho by tento film nechal chladným. Je to ten najkrajší príbeh, aký som kedy v živote videl, a to som tých filmov už videl dosť.

K tomuto filmu som sa dostal zvláštnym spôsobom. Cez jeho soundtrack. Spočiatku som ani nevedel že je to soundtrack k nejakému filmu. Proste som v počítači asi pred niekoľkými rokmi objavil adresár s názvom Yann Tiersten ( interprét čo zložil hudbu k tomu filmu ). A tieto skladby ma proste dostali. Sú krásne, proste to iným slovom ani nejde vyjadriť. Vyjadrujú radosť, smútok proste keď ich počujem niečo z tej hudby cítiť. Cítiť že autor to skladal od srdca a to je niečo veľmi vínimočné.

Začiatkom tohto roka som sa dozvedel že tieto skladby boli vlastne zložené k filmu "Amelia z Montmartru" Film som si samozrejme hneď stiahol a pozrel. No a tento film ma dostal rovnako ako tie skladby. Nikdy pred tým som nevidel film, ktorý by na mňa urobil taký dojem, proste keď ten film skončil ešte dlho som sa nad ním zamýšľal, a potom som sa zamýšľal ešte dlhšie nad sebou.
Tento film je rozpráva príbeh ľudsky a veľmi osobne. Postavy predstavuje tak ako žiaden iný film. O každej postave sa dozvedáme práve tie drobnosti, ktoré robia z "ľudí" človeka. Drobnosti, ktoré síce sú nepodstatné, ale na druhej strane kľúčové, pretože nám dovolia preniknúť do vnútorného sveta každej postavy. Každý máme svoje malé tajomstvá, drobné maličkosti ktoré nás vedia potešiť. A práve tieto veci sa o postavách dozvedáme. Tomuto filmu nemôžem vitknúť jedinú vec, pretože je úplne dokonalý a síce by som si prial raz vidieť lepší film ako tento, nemyslím že to bude tak skoro. 
Hlavnou postavou je Amélia, žijúca v Paríži. Život Amélie je prázdny, ale už si na to zvikla, zvikla si na to že je sama a aj na to že nik nieje ako ona. Našla si záľubu v drobných radostiach, ako napríklad hádzanie žabiek do vody. Norenie ruky do vreca zo šošovicou alebo hrachom, sledovanie ľudí ako sa tvária v kine, prípadne premýšľanie nad úplnými hlúposťami. Žije týmto svojim životom až sa to raz, nečakane zmení.
Amélia vo svojom byte nájde poklad. Poklad, ktorý si schoval malý chlapec pred 40. rokmi. Nieje to síce nič cenné, ale je to niečo, čo bolo vtedy pre neho najcennejším na svete. Amélia sa rozhodne že mu tú krabičku zanesie, že vyskúša či mu to zmení život k lepšiemu, a ak áno Tak bude meniť životy ľudí bude sa snažiť robiť ich šťastnými. A to vedie k sérií udalostí, ktoré zmenia aj jej život.

To odhodlanie Amélie je niečo neskutočne krásne, a v tomto filme vidieť že zmeniť niekomu život tak, aby bol šťastnejší nemusí byť až také ťažké. Pretože šťastie sú práve tie drobné radosti, ktoré nás robia ľuďmi. Každý sme niečím vínimočný, ale všetci túžime po tom istom. A to môžme dosiahnuť iba tým, že si budeme vzájomne pomáhať. Je krásne vidieť ako málo stačí k tomu, ab ste niekomu zmenili život, prípadne aspoň zlepšili deň.

Preto skúste dnes urobiť aspoň jeden dobrý skutok, skúste byť na niekoho milí, usmiať sa potešíť ľudí okolo vás, keby sme sa takto správali všetci, myslím že by bol tento svet oveľa krajší. Preto to skúsme aspoň dnes, a aj zajtra, a aj každý ďalší deň :-).